Umelecké diela nemusíme hľadať iba v galériách či múzeách. Mnohé z nich sú súčasťou budov, okolo ktorých denne prechádzame. Jedným z takýchto príkladov je monumentálna maľba Strom od slovenského výtvarníka Mikuláša Klimčáka, ktorá vznikla v roku 1964 a dodnes je súčasťou priestorov Hotelovej akadémie na Mikovíniho ulici v Bratislave.
Veľkoplošné dielo zaujme na prvý pohľad svojimi rozmermi, výraznými farbami a geometrickou kompozíciou. Klimčák ho vytvoril priamo do omietky na stene s konkávnym tvarom. Maľba tak nie je iba dekoráciou, ale prirodzene sa prepája s architektúrou a stáva sa súčasťou samotného priestoru.
Odkaz na bruselský štýl
Strom vznikol v období, keď sa československé umenie začínalo postupne oslobodzovať od prísnych požiadaviek socialistického realizmu. Do architektúry a verejného priestoru prenikali abstrakcia, experimentovanie, geometrické tvary a výraznejšia farebnosť.
Na Klimčákovom diele sú výrazne badateľné prvky takzvaného bruselského štýlu, ktorý sa v Československu presadil najmä po úspechu československej expozície na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli.
Charakteristické sú preň dynamické línie, geometrické tvary a odvážna práca s farbou. Klimčák navyše zvolil experimentálny spôsob realizácie. Povrch maľby ponechal štruktúrovaný, vďaka čomu svetlo dopadajúce na nerovnosti vytvára meniace sa vizuálne efekty.
V obraze sa ukrývajú symboly
Na prvý pohľad môže Strom pôsobiť ako abstraktná kompozícia. Pri pozornejšom skúmaní sa však medzi kruhmi, polygónmi a ďalšími geometrickými útvarmi objavujú konkrétne motívy.
V diele možno identifikovať tri ľudské postavy a strom s jablkami. Jedna z postáv stojí pod stromom, ďalšia pripomína renesančné zobrazenie človeka od Leonarda da Vinciho a tretia drží vajce. Jednotlivé prvky možno interpretovať ako symboly života, vzniku, poznania či ľudského bytia. Samotný strom môže predstavovať Strom poznania.
Klimčákova tvorba bola zároveň výrazne spätá so sakrálnym umením. Aj v tomto diele preto možno nájsť biblické, filozofické a duchovné odkazy, ktoré vytvárajú ďalšiu významovú vrstvu obrazu.
Dielo, ktoré rozpráva príbeh 60. rokov
Monumentálne diela určené pre verejné budovy museli v období svojho vzniku prechádzať schvaľovaním. Strom preto mohol byť vtedajšou oficiálnou interpretáciou vnímaný najmä ako oslava človeka, poznania a vedy.
Jeho symbolika však umožňuje aj širšie čítanie. Okrem rozumu a vedeckého poznania v ňom možno hľadať témy viery, intuície, ľudského hľadania a otázok o mieste človeka vo svete.
Dielo tak dnes predstavuje nielen zaujímavý príklad výtvarného umenia, ale aj doklad postupného uvoľňovania umeleckých pomerov v Československu v 60. rokoch.
Umenie, ktoré je súčasťou každodenného života
Bratislavský samosprávny kraj upozorňuje, že Klimčákov Strom nie je jediným umeleckým dielom ukrytým v jeho budovách. V školách, internátoch, kultúrnych inštitúciách či zariadeniach sociálnych služieb sa nachádzajú mozaiky, reliéfy, plastiky, vitráže a ďalšie diela.
Spoločne vytvárajú osobitnú vrstvu kultúrneho dedičstva Bratislavského kraja a pripomínajú vývoj architektúry a výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Klimčákov Strom tak zostáva zaujímavým príkladom umenia, ktoré nie je ukryté za múrmi galérie, ale je priamo súčasťou budovy a každodenného priestoru.
Zdroj, foto: Bratislavský samosprávny kraj
