Slovenská vedecká obec prišla o jednu z výrazných osobností. Vo veku 95 rokov zomrel profesor Jan Šebestík, filozof a historik vedy, ktorý počas svojej dlhoročnej kariéry pôsobil na viacerých prestížnych univerzitách a vedeckých pracoviskách v Európe aj vo svete. O jeho úmrtí informoval Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied.
Profesor Šebestík zomrel 24. februára 2026. Vedecká komunita ho považovala za významného odborníka najmä v oblasti dejín logiky, matematiky a filozofie vedy. Počas svojej kariéry sa venoval aj výskumu technologického vývoja a dejín vedeckého myslenia v Európe.
Akademická cesta zo Slovenska do sveta
Jan Šebestík sa narodil 9. januára 1931 v Uherskom Hradišti. Filozofiu a literárnu vedu študoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Už v mladosti sa zapojil do vedeckej práce na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde pôsobil v rokoch 1954 až 1956.
Po roku 1956 odišiel na Západ, kde pokračoval v akademickej kariére. Najskôr pôsobil na univerzite v Mníchove a neskôr sa usadil vo Francúzsku. Tam získal licenciát z filozofie a rozšíril svoje štúdium aj o matematiku a fyziku. Postupne sa zapojil do výskumu dejín vedy a filozofie matematiky.
Od roku 1963 pracoval ako výskumník vo francúzskom Národnom stredisku pre vedecký výskum (CNRS), kde sa venoval najmä dejinám vedy a techniky. Neskôr pôsobil aj ako profesor na viacerých univerzitách vrátane univerzít v Paríži, Tunise či ako hosťujúci profesor v Spojených štátoch, Hongkongu a Kanade.
Významné vedecké dielo
Šebestíkova vedecká práca sa sústredila na tri hlavné oblasti. Prvou boli dejiny logiky a matematiky, najmä výskum diela významného filozofa a matematika Bernarda Bolzana. Druhou oblasťou bola filozofia v strednej Európe a tretia sa venovala dejinám technológií od 17. do 19. storočia.
Jeho publikácie a výskum mali významný vplyv na pochopenie vývoja vedeckého myslenia v Európe. Šebestík sa podieľal aj na prekladoch filozofických a vedeckých textov a pomohol sprístupniť významné diela klasických autorov širšiemu publiku.
Ocenenia a uznanie
Za svoje celoživotné dielo získal viacero prestížnych ocenení. V roku 2018 mu Slovenská akadémia vied udelila Zlatú medailu SAV, ktorá patrí medzi najvyššie vyznamenania tejto inštitúcie. Okrem toho bol držiteľom medaily Georgesa Sartona či ocenenia Jeana Cavaillèsa za prínos k dejinám vedy.
Tieto ocenenia potvrdzujú jeho význam v medzinárodnom vedeckom prostredí a dlhoročný prínos k rozvoju filozofie vedy a dejín vedeckého myslenia.
Reakcie vedeckej komunity
Úmrtie profesora Šebestíka vyvolalo v akademickej komunite silnú odozvu.
„Profesor Jan Šebestík patril k osobnostiam, ktoré dokázali spájať filozofiu, históriu a exaktné vedy do jedného hlbokého vedeckého pohľadu. Jeho dielo bude inšpiráciou pre ďalšie generácie vedcov,“ uviedol profesor Martin Smolík z Filozofického ústavu SAV.
Jeho život a práca sú príkladom toho, ako môže slovenský vedec výrazne ovplyvniť medzinárodnú vedeckú scénu.
Zdroj: SAV, CRNS, Univerzita Komenského
