Hranie počítačových hier bolo dlhé roky spájané s negatívnymi predstavami o oslabení pozornosti, zníženej inteligencii a pasivite. Tieto tvrdenia však vznikali najmä z obáv verejnosti a nie z vedeckých dôkazov. Moderný výskum neurovied dnes tento pohľad výrazne spochybňuje.
Základným poznatkom súčasnej neurovedy je fakt, že mozog je schopný meniť sa počas celého života. Tento proces, známy ako neuroplasticita, umožňuje vznik nových nervových spojení v reakcii na mentálne výzvy. Videohry pritom predstavujú kombináciu rýchleho rozhodovania, vizuálneho spracovania a riešenia problémov, čo sú presne tie činnosti, ktoré mozog stimulujú.
Výskumy využívajúce magnetickú rezonanciu zaznamenali u pravidelných hráčov rozdiely v štruktúre mozgu. Zvýšená aktivita sa objavuje najmä v oblastiach zodpovedných za pamäť, priestorové vnímanie a koordináciu pohybu. Posilnená býva aj prefrontálna kôra, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri plánovaní a kontrole správania.
Akčné a strategické hry kladú vysoké nároky na spracovanie viacerých podnetov naraz. Hráči sa musia rýchlo rozhodovať, reagovať na zmeny a udržiavať sústredenie dlhší čas. Výsledkom je kratší reakčný čas a lepšia selektívna pozornosť, čo potvrdzujú viaceré psychologické testy.
Mnohé moderné hry vyžadujú dlhodobé plánovanie, zapamätanie si pravidiel a adaptáciu na nové situácie. Tým dochádza k posilňovaniu pracovnej pamäti a exekutívnych funkcií mozgu. Ide o schopnosti, ktoré sú kľúčové nielen pri hraní, ale aj v každodennom živote, vzdelávaní a práci.
Osobitnú pozornosť si získali výskumy zamerané na staršiu populáciu. U dospelých a seniorov, ktorí sa pravidelne venovali mentálne náročným hrám, sa zaznamenalo pomalšie zhoršovanie kognitívnych funkcií. V niektorých prípadoch dosahovali výsledky porovnateľné s mladšími vekovými skupinami, čo naznačuje ochranný efekt mentálnej stimulácie.
Na základe týchto zistení vznikajú špeciálne hry navrhnuté ako tréning mozgových funkcií. Používajú sa experimentálne v oblasti prevencie kognitívneho úpadku, rehabilitácie po neurologických ochoreniach či ako doplnok vzdelávania. Odborníci zdôrazňujú, že kľúčová je aktívna účasť hráča a primeraná náročnosť hry.
Vedci zároveň upozorňujú, že nie všetky videohry prinášajú rovnaké benefity. Jednoduché, opakujúce sa hry bez potreby premýšľania nemajú porovnateľný efekt s komplexnými titulmi. Rovnako dôležitá je rovnováha medzi hraním, pohybom, spánkom a sociálnymi vzťahmi.
Postoj odbornej verejnosti sa postupne mení. Videohry už nie sú automaticky vnímané ako rizikový faktor, ale ako potenciálny nástroj rozvoja kognitívnych schopností. Diskusia sa presúva od jednoduchého odsudzovania k hľadaniu spôsobov, ako hry zmysluplne využiť.
Počítačové hry dnes predstavujú viac než len formu digitálnej zábavy. Výsledky neurovedeckého výskumu ukazujú, že pri správnom výbere a rozumnej miere môžu mozog stimulovať, posilňovať jeho funkcie a podporovať mentálnu vitalitu. V čase rýchleho technologického vývoja sa tak otvára priestor pre nový pohľad na hry – nie ako na hrozbu, ale ako na nástroj, ktorý môže mať svoje miesto aj v oblasti zdravia, vzdelávania a prevencie.
Zdroj: MDPI, PubMed, ScienceDirect