Trend uľahčovania štúdia na vysokých školách sa podľa odborníkov postupne mení na problém pre celý vzdelávací systém a trh práce. Univerzity čoraz častejšie znižujú akademické nároky, čo vedie k situácii, že absolventi síce odchádzajú so získaným diplomom, no bez praktických zručností a reálnych kompetencií, ktoré by im umožnili uspieť v profesionálnom prostredí.
Diplom bez záruky kompetencií
Čoraz častejšie sa vyskytuje, že vysoké školy uvoľňujú kritériá pri skúškach či hodnotení študentov. Dôvodom je snaha „prispôsobiť sa“ potrebám generácie mladých ľudí, ktorí často prichádzajú na vysoké školy s nižšou vstupnou pripravenosťou. Výsledkom však podľa odborníkov nie je kvalitnejšie vzdelávanie, ale papierové potvrdenie o absolvovaní štúdia bez reálnej hodnoty na trhu práce.
Diplom prestáva byť garanciou, že absolvent ovláda potrebné vedomosti a zručnosti. Tento trend ohrozuje dôveru v akademický systém ako taký a znižuje konkurenčnú hodnotu slovenských univerzít v medzinárodnom kontexte.
Čo sa deje v praxi
Vysoké školy sa podľa autorov článku často rozhodujú mierniť požiadavky pri záverečných skúškach, seminárnych prácach či prístupe k obhajobám. Ako dôvod sa uvádza snaha znížiť odchodovosť študentov a zabezpečiť vyššie miery ukončenia štúdia. Odborní komentátori však varujú, že takéto prispôsobovanie sťažuje rozlíšenie medzi skutočne pripravenými absolventmi a tými, ktorí si nevybudovali reálne vedomosti.
Dopad na zamestnávateľov
Firmy čoraz častejšie poukazujú na to, že čerství absolventi vysokých škôl nie sú pripravení na každodenné úlohy a výzvy. Časté sú sťažnosti, že mladí ľudia nemajú dostatočné praktické zručnosti, analytické myslenie či schopnosť riešiť komplexné úlohy – aj napriek tomu, že majú formálne ukončené vysokoškolské vzdelanie.
Tento „hendikep“ absolventov prehlbuje rozdiel medzi akademickým vedomostným základom a požiadavkami trhu práce, kde sa čoraz viac kladie dôraz na schopnosť aplikovať vedomosti v reálnych situáciách.
Systémová dilema vysokoškolského školstva
Vzdelávací systém dnes stojí pred zásadnou otázkou:
Zachovať prísne akademické štandardy, ktoré zaručia kvalitné vzdelanie, no riskovať vyššiu mieru neukončenia štúdia?
Alebo mierniť nároky, čo síce zvýši počet absolventov, no zníži celkovú úroveň ich pripravenosti?
Podľa odborníkov nie je jednoduché nájsť univerzálnu odpoveď. Vyžaduje si to dôslednú reflexiu akademických programov, prepojenie vysokých škôl s praxou a väčšiu mieru transparentnosti pri hodnotení študentov.
Cesta k riešeniam
Riešenia by mohli spočívať v:
Zintenzívnení praktickej výučby a projektov s reálnymi firmami,
Zavádzaní modernej evaluačnej metodiky, ktorá hodnotí nielen vedomosti, ale aj schopnosť ich aplikovať,
Spätných väzbách od zamestnávateľov ako súčasť hodnotenia študijných programov.
Podľa odborníkov je kľúčové, aby univerzity nestrácali akademickú dôveru výmenou za krátkodobé štatistické úspechy. V opačnom prípade hrozí, že formálne vzdelanie stratí svoju reálnu hodnotu – nielen doma, ale aj v medzinárodnom meradle.
Zdroj: RÚZSR
